Ant-Man – Zmenšiť sa na hrdinu

0

Ant-Man je v komiksoch zakladajúcim členom Avengers. Je teda logické, že dostal vlastný film. Otázne je, či nás Marvel dokáže nadchnúť ďalším príbehom o zrode superhrdinu.

Scott Lang je obyčajný chlapík, ktorý nie je hlúpy a má isté akrobatické nadanie, ale nemá ani prachy, ani svaly, ani kontakty. Jediné, čo mu ide, je utekať pred zodpovednosťou a kradnúť. Inak je to totálny lúzer. Človek milión, len mravec v mravenisku. Jeden z nás, bežných ľudí, ktorý bojuje o prežitie. Až dokým si ho jeden mierne šialený vedec nenajme, aby okradol iného totálne šialeného vedca. Toľko k deju.

Už ste asi vytušili, o čom Antman je. Je to o bežnom človeku vo svete superhrdinov, ktorý sa tiež stane superhrdinom. Ale nejaký ten svet mu je ukradnutý, v skutočnosti len zachraňuje vzťah so svojou rodinou. Bombastické finále tak prebieha v jednej detskej izbe. Film je v porovnaní s Avengermi výrazne komornejší a viac sa „drží pri zemi“. Alebo by sme mohli aj metaforizovať – „vo vnútri mraveniska.“ Keď si teda odmyslíme absurdne prekrútené fyzikálne zákony, dostaneme dobre napísaný film, ktorý sa myšlienky „človek – mravec“ drží vo viacerých rovinách.

Či už ide o to, kde sa dej odohráva (pár interiérov, minimum exteriérov), medzi kým sa odohráva (zopár postáv), ale hlavne na akom konflikte stavia. Hlavný hrdina je zlodej, nižšia vrstva, priemerný človek s priemernými problémami, „mravec.“ Záporák je bohatý geniálny vedec vo vedení obrovskej spoločnosti, biznisman – „Kráľ mraveniska.“ Tiež v tom cítite istý komunistický podtón?

Myšlienka je teda jasná a aj téma. Dialógy sú nesmierne vtipné a dobre napísané. Rovnako i akcia. Vo filme, ktorý sa snaží byť v porovnaní so zvyškom série menej bombastický, to srší nápadmi a hravosťou.

Nečudo, veď za scenárom stojí Edgar Wright, tvorca Kornetovej trilógie a Scotta Pilgrima. Vtipné a hravé filmy sú jedny z mojich obľúbených. Wright to však nedopracoval na režisérsku stoličku Ant-mana, hlavne pre nezhody so štúdiom. Namiesto neho sa réžie ujal Peyton Reed, ktorého najvýraznejší počin je Yes Man. Nie je to zlý režisér, ale chýba mu Wrightova hravosť. Film však ukorigoval do zdarného konca. Dokázal z neho vyťažiť maximum.

Ant-man je dobre natočený, zrežírovaný i zahraný (Paul Rudd je naozaj skvelý, Corey Stoll je správne slizký a Michale Douglas je… Michelom Douglasom), no pôsobí rutinne. Sám o sebe je nesmierne zábavný film s niekoľkými muchami, hlavne v logike, avšak v rámci série pôsobí slabo a nevýrazne. Keby sme mali Ant-mana popísať jedným slovom, bola by to „jednoduchosť“. V tom je jeho sila i slabina.

Ant-man je tradičný Marvel. Nič, čo by bolo zlé, tie dve hodiny sú naozaj príjemne stráveným časom, ale z radu nevytŕča. Možno nabudúce, keď sa miesto zmenšovania budeme snažiť zväčšiť.

Reklama:
728x90
loading...
Share.

O autorovi

Komentuj

Mohlo by ťa zaujímať

Vedci vyvinuli spermie, ktoré by mohli ukončiť problém mužskej neplodnosti

Podľa informácií uverejnených v denníku Guardian, čínski vedci dokázali premeniť kmeňové bunky embrya myší na spermie a implantovať ich do vajíčka, z ktorého sa potom vyvinul zdraví jedinec schopný ďalšej reprodukcie. Mužská neplodnosť je veľmi často spôsobená bunkami, ktoré produkujú spermie, a to tak, že sú neschopné bunkového delenia, teda procesu zvaného meióza (meiotické delenie).  Títo vedci však dokázali u pôvodne postihnutých buniek vyvolať tento proces znovu. Celý proces spočíva v tom, že kmeňové bunky, ktoré sa môžu premeniť na akýkoľvek typ buniek, vystavili účinkom rôznych chemických látok, ktoré ich premenili na primitívne gaméty. Tieto boli následne vystavené účinkom pohlavných hormónov, následkom čoho sa premenili na prvotné štádium vo vývoji spermií, kedy sú ešte bez bičíkov. V následných procese meiózy sa tieto bunky úspešne ďalej delili, pričom u nich nedošlo k žiadnej chybe pri prepise DNA. Takto vytvorené spermie boli nakoniec implantované do vajíčok myší. Vyvíjajúce sa embrya boli následne presunuté do samíc myší, kde sa ďalej vyvíjali. Vedci vo svojich výsledkoch uvádzajú, že myši boli takto schopné priviesť na svet minimálne 6 zdravých potomkov, ktorí sa následne množili bez akýchkoľvek degradačných znakov. Doktor Jiahao Sha z Nanjing Medical University na margo výsledkov uviedol: „Ak sa táto metóda osvedčí ako bezpečná aj u ľudí, mohlo by to znamenať dobrý základ pre tvorbu spermií za účelom umelého oplodnenia. Nakoľko dnešné  metódy nie sú účinné pri všetkých pároch, tento nový postup by mohol významne prispieť k riešeniu problémov s neplodnosťou mužov.“ Z dôvodu absolútnej bezpečnosti budú vedci musieť tieto testy najprv niekoľkokrát zopakovať, aby sa vylúčili akékoľvek možné vedľajšie účinky. Táto metóda totižto nerieši množstvo etických otázok, ktoré v súvislosti s týmto postupom vyznievajú. Zdroj:theguardian.com