Čo potrebuje trh práce?

0

Deviataci a ich rodičia zažívajú v tomto školskom roku stres, ktorý im nikto nezávidí. Žiaci posledných ročníkov základnej školy si totiž musia vybrať svoju profesijnú cestu životom. Hoci im pri tom asistujú aj rodičia, otázka výberu je stále ťažká.

Monitor a výber strednej školy sú postrachmi deviatakov. „Žiaci posledných ročníkov základných škôl zažívajú podľa mojich skúseností už od prvých dní školského roka väčšiu mieru stresu, než boli dovtedy zvyknutí,“ hovorí socioterapeutka Lucia Skladanová. „Učitelia im takmer denne pripomínajú monitor, teda celoslovenské testovanie, ktoré robí Národný ústav certifikovaných meraní a vzdelávania, a prízvukujú im, že ho musia napísať čo najlepšie. Zároveň by malo byť pomaly v cieľovej rovinke aj ich rozhodovanie o tom, kde budú pokračovať v štúdiu po základnej škole. To je pre 14- až 15-ročné deti naozaj veľká zodpovednosť. Rodičia sa im v tom určite snažia pomôcť, no pre žiakov v tomto citlivom veku z toho neraz plynie ešte väčší zmätok. Napríklad si vyberú oblasť, ktorej by sa chceli v živote venovať, no rodičia ju kategoricky zamietnu, pretože sa boja, že by sa tým ich potomok v budúcnosti neuživil alebo že na to nemá iné predpoklady.“

Slovenská ponuka

Stredné školy u nás zriaďujú a financujú vyššie územné celky, teda kraje. Hoci školstvo trpí nedostatkom peňazí, najmä do stredných odborných škôl „naliali“ župy v posledných rokoch milióny – na ich rekonštrukciu, špičkové vybavenie, kvalitných pedagógov… Dôvod je jednoduchý. Na Slovensku je viac ako 750 stredných škôl, na ktorých sa dá študovať alebo vyučiť vo viac ako 900 odboroch. Skutočnosť je taká, že najmä o odborné vzdelávanie na stredných odborných školách už roky klesá záujem. Je to spôsobené najmä tým, že školy dostávajú normatív na žiaka (na každého žiaka dostanú vopred určený objem finančných prostriedkov). Matematika hovorí, že čím viac žiakov, tým viac je aj peňazí. Mnohé školy preto znížili latku nárokov na prospech alebo výsledky prijímacieho konania a ich študentmi sa stávajú aj žiaci, ktorí by predtým sitom neprešli. Takéto konanie však deformuje trh práce, na ktorom akútne chýbajú ľudia ovládajúci remeslo, ale aj pracovníci služieb či obchodní pracovníci.

Výhody duálneho vzdelávania

Napraviť napáchané škody má systém duálneho vzdelávania, ale o ňom medzi žiakmi aj rodičmi stále panujú skreslené predstavy až mýty. Veľmi zjednodušene povedané, v spoločnosti prevláda predstava, že v „duáli“ sa vzdelávajú iba tí, ktorí na základných školách ledva prechádzali z ročníka do ročníka, a keď sa vyučia, budú robiť niekde za pásom na tri zmeny pre automobilový priemysel.

Toto je však veľký omyl!

Aj v západných krajinách roky funguje systém duálneho vzdelávania, v ktorom študujú nielen operátori výroby, ale najmä mladí ľudia, ktorí chcú pracovať v oblasti služieb. Oproti študentom iných odborov majú obrovské výhody nielen v tom, že praxujú (za peniaze) u svojho budúceho zamestnávateľa (istota zamestnania), ale na rozdiel od rovesníkov ovládajú okrem teórie aj skutočné fungovanie firiem, výrobných procesov, firemnú kultúru a vedia hospodáriť so svojimi peniazmi. V neposlednom rade vedia, koľko sa (ne)narobia, kým zarobia, povedzme, 5 €.

Vychovávajú si svojich

Študenti duálneho vzdelávania napríklad v odbore obchodný pracovník majú počas štúdia okrem potrebnej teórie aj množstvo praktických skúseností – nielen s vykladaním tovaru vo filiálkach. Na vykladanie tovaru obchod radšej zamestná brigádnika. Do svojho budúceho zamestnanca investuje, aby mal naozaj dobrého a kvalifikovaného zamestnanca. Obchodný pracovník súčasnosti totiž toho musí ovládať oveľa viac. Obchody preto svojich budúcich zamestnancov vzdelávajú prostredníctvom zážitkových workshopov a inými formami aj vo vytváraní stratégií, vízií a cieľov, v marketingu, v tovaroznalectve, učia ich plánovať, organizovať a viesť tím, v prípade drogistického tovaru napríklad spoznávajú bylinky, učia sa, ako sa vyrába kozmetika, čo je biopoľnohospodárstvo a mnoho ďalších vecí.

Duálne vzdelávanie je cesta k tomu, aby sme
v budúcnosti našli na trhu práce kvalifikovaných ľudí pre konkrétnu oblasť, ktorá má svoje plusy, ale aj mínusy. Tým, že si naša spoločnosť ešte pred zavedením duálneho vzdelávania uvedomila potrebu kvalifikovanosti našich spolupracovníkov a naštartovala spoluprácu s vybranými strednými odbornými školami pre obchod a služby, darí sa nám riešiť absentujúcu odbornosť,“
konštatuje
Jana Hornáková
a dodáva, že cieľom spoločnosti je zamestnať všetkých študentov, ktorí po úspešnom dokončení štúdia prejavia záujem.

Mnoho odborov začlenených do duálneho vzdelávania je ukončených maturitnou skúškou a ich absolvent môže pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Aj v tejto oblasti zamestnávatelia spolupracujú s vybranými vysokými školami a niektorí majú dokonca vlastné (aj v zahraničí). „Duálne vzdelávanie umožňuje prípravu na povolanie v reálnom prostredí u zamestnávateľa, čím zabezpečuje širší rozvoj zručností jednotlivca v súlade s požiadavkami trhu práce. Teoretické vzdelávanie zostáva súčasťou výučby v škole. Študenti vďaka praxi v konkrétnej firme získavajú možnosť pracovať s modernými zariadeniami a najnovšími technológiami, zároveň si budujú pracovné návyky a firemnú kultúru, spoznávajú chod organizácie. Majú väčšiu pravdepodobnosť zamestnania a výrazne sa skracuje ich adaptačná fáza pri nástupe do pracovného pomeru s tým, že zároveň rýchlejšie dosahujú pracovný výkon s lepším mzdovým ohodnotením,“ povedal ambasádor pre duálne vzdelávanie na Slovensku Jaroslav Baška.

Čo potrebuje trh práce?

Zrejme neprejde veľa času, kým sa ukáže, že ak zriaďovatelia stredných škôl (samosprávne kraje) komunikujú so zamestnávateľmi a s úradmi práce v regióne, dokážu prispôsobovať študijné odbory reálnym požiadavkám trhu práce.

Share.

O autorovi

Som človek, ktorý tento web založil, a ktorý verí, že vytrvalosťou a tvrdou prácou sa dajú (aj na Slovensku) dosiahnuť veľké veci...

Comments are closed.