Musíme si do slovníkov pridať nový termín „HOMOrodina“?

0

Dnešným dňom zavádzame do nášho časopisu novú rubriku s názvom „Názor“, v ktorej sa vám budeme každý týždeň snažiť priniesť krátku úvahu nad aktuálnym dianím vo svete, prípadne v našom rodnom Slovensku. Pevne veríme, že úvahy našej novej prispievateľky Lily Wonderland sa vám budú páčiť a prípadne sa k ním vyjadrite aj vy.

Minulý týždeň bolo v uliciach nášho hlavného mesta počuť slovo rodina o niečo častejšie. Dôvodom boli dva unikátne pochody, ktorých spoločným cieľom bolo podporiť rodinu – tradičnú, ale aj tú druhú, nazvime ju „modernou“. Jedným z nich bol pochod Pride, kde ľudia oboch pohlaví pochodovali za práva sexuálnych menšín a druhým bol pochod Hrdí na rodinu, účastníci ktorého zasa vyzdvihovali potrebu tradičnej rodiny. Dva protichodné názory, z ktorých jeden hlási, že je jedno akého pohlavia je pár tvoriaci rodinu; druhý zasa vidí rodinu len v tandeme muža a ženy.

Kde to však speje? V princípe sú obidva tábory o tom istom – o láske. Láska by nikdy nemala byť o nenávisti. Ľudia by mali byť viac empatickí a i keď nesúhlasia s názorom ostatných, nemali by šíriť nenávisť a hnev. Tým sa spoločnosť nepohne správnym smerom. No nikto presne nevie, či ísť proti prirodzenému vzťahu muža a ženy tak, ako ho od svojho počiatku v spojení Adama a Evy vidí aj cirkev, je správne.

Väčšina mladých ľudí sa čoraz viac otvára tejto tematike a prijíma „ostatných“ takých, akými sú, čo je v poriadku a celkom prirodzené. V neporiadku je však násilné vnucovanie tejto problematiky, názorov a životného štýlu prostredníctvom extravagantného obliekania, obnažovania sa a de facto dehonestácie samotného človeka. Akoby slovo Pride (v preklade: pýcha) nebolo o hrdosti človeka na to kým je, ale skôr o tom, čo zo seba dokáže urobiť potlačením tradičných hodnôt a postojov našej kultúry.

Tým sa to však nekončí. Za nálepku Pride sa však čoraz častejšie schovávajú aj iné skupiny ľudí, ktoré žiadajú práva aj pre seba. Máme tu žiadosti deviantov, ktorí chcú aby ich úchylky boli vnímané len ako istá forma ľudskej sexuality, máme tú ľudí, ktorí si vyhradzujú právo rozhodovať o svojich rode bez ohľadu na pohlavie, s ktorým sa narodili a aj veľa iných skupín, o ktorých ešte len budeme počuť. A toto už môžeme vnímať ako skutočný problém, ktorý sa pod rúškom nevinného boja za rovnoprávnosť nepovšimnute rozširuje ďalej. Morálka ľudí sa postupne posúva niekam inam. Z pohľadu cirkvi, že pýcha (Pride) je jeden zo 7. smrteľných hriechov sa dostávame do momentu, keď ju začíname ospevovať a verejne proklamovať za účelom, ktorý ani sami nepoznáme. A pritom všetkým by nám malo ísť o niečo iné… o to, aby sme sa dokázali na seba pozerať bez predsudkov vzhľadom na pohlavie, spoločenské postavenie, farbu pleti a vierovyznanie, bez ohľadu na to, či milujeme muža alebo ženu, avšak s pocitom, že človek idúci oproti nám je stále človekom a neurobil zo seba pestrofarebnú kreatúru, ktorá sa privlastnila právo stvoriteľa spraviť zo seba iný živočíšny druh.

Bolo by dobré, ak by ľudia ostali ľuďmi ak pre nič iné, tak preto, aby sme našim deťom o pár rokov nemuseli vysvetľovať prečo ich spolužiak (Miško) bude od budúce školského roka už nová spolužiačka (Miška).

Zdroj: Lili Wonderland

 

Poznámka redakcie: názory prezentované v tejto úvahe je potrebné chápať ako názory autorky a nie redakcie.

Share.

O autorovi

Komentuj