Na tomto mini PC za necelých 250 dolárov rozbeháte aj Win 10-ku

0

Dnešný trend vo svete IT je nadupať svoj smartfón alebo tablet čo najvyšším výkonom. No aj napriek naozaj výkonným hračkám by sme nemali zabúdať ani klasické riešenia v podobe osobných PC. A riešenie, ktoré bez problémov strčí do vrecka hociktorý smartfón je napodiv ešte menšie ako on. Volá sa Ockel Sirius B a ide o vreckový počítač s výkonom štandardnej desktopovej zostavy. Akurát, že si ho môžete spokojne odložiť do vrecka nohavíc a nikto si nič nevšimne.

V jednoduchom dizajne sa ukrýva silné zariadenie schopné utiahnuť aj náročný OS Windows 10. Dostupné 2 GB pamäte RAM a vysokorýchlostné Wi-Fi pripojenie sú základom plynulého chodu základných programov. Jedinečnosťou je aj možnosť prostredníctvom rozhrania Bluetooth pripojiť ďalší hardvér. Všetko čo potrebujete urobiť je spárovať ho cez HDMI kábel s nejakým monitorom alebo domácou telkou a môžete začať pracovať.

Nechýbajú ani 2 USB porty, slot na mikro SD karty a 3,5mm audio vývod. K dispozícii je aj model bez predinštalovaného OS (Win 10), ktorý vás bude stáť ešte menej (225 dolárov). Ak máte pocit, že 2 GB RAMky nebudú stačiť, je tu model so 4 GB, avšak už za 349 dolárov.

Tento malý zázrak je momentálne prezentovaný v rámci kampane Indiegogo, kde si ho v prípade záujmu môžete predobjednať.

Zdroj: indiegogo.com

Reklama:
loading...
Share.

O autorovi

Som človek, ktorý tento web založil, a ktorý verí, že vytrvalosťou a tvrdou prácou sa dajú (aj na Slovensku) dosiahnuť veľké veci...

Komentuj

Mohlo by ťa zaujímať

Stratení v čase – 22. kapitola

Kapitola 22. Všetko sa v ňom varilo i mrzlo zároveň. Udalosti posledných hodín sa mu zlievali do jeden machule, kde občas všetko prehlušovali známe hlasy. Videl tváre ostatných, Molly a Stilla, to, ako sa zakrádajú cez les a sledujú divné odkazy a stopy okolo seba, aby našli cestu. Hoci mal pocit, že tí dvaja nepotrebujú žiadne návnady, aby vedeli, ktorým smerom sa majú vydať. Nemal náladu rýpať sa v tom. Bola pre neho dôležitá len skutočnosť, že sa približoval ku Cassie. To, že nebola pri ňom... Pomaly sa topil v tej agónii a nedokázal sa jej zbaviť. Tisíckrát sa znásobila osamelosť a bolesť, ktoré cítil po odchode svojej sestry, alebo rodičov. Hoci si to nerád priznával, desil sa samoty. Možno pre to sa mu tak ľahko prijímala úloha vojaka. Aspoň bol vždy v spoločnosti. A potom, keď sa rozhodol odísť, bol stále s Cassie. Neraz mu napadlo, že sa len snažil nájsť ospravedlnenie, prečo s ňou ostať. V skutočnosti sa obával ísť niekam sám. Opustenosť bola poriadna sviňa a zatiaľ sa mu nepodarilo sa jej zbaviť. Takže keď mu len okrajovo prišla na um tá príšerná predstava, že by mohol o Cassie a jej spoločnosť prísť, doslova vyvádzal ako zmyslov zbavený. Bolo mu jedno, že Molly prišla z budúcnosti a napchala ho svojim vysvetlením, ktoré mu prišlo skôr ako z knihy. Ale čo on mal právo súdiť? Vypočul si to a nesúdil ju, rovnako ako sľúbil. Pre neho bolo podstatné, že mu pomohla hľadať unesenú Cassie. No nech sa snažil akokoľvek, nedokázal utekať dostatočne rýchlo. Pripadal si ako slimák. A potom, keď ju konečne uvidel stáť na tej chodbe, mal pocit, že samotný anjel zostúpil na zem. Neveril na boha, ani nič podobné. Podľa neho nemohlo existovať niečo vyššie, ak sa toto dialo s ľuďmi. Ale Cassie... dokonca aj so šmuhami od hliny na koži, strapatými vlasmi a slzami v očiach, pod ktorými svietili takmer čierne kruhy, vyzerala ako niečo nadpozemské. Dokonale mu zobrala dych. Všetko v ňom vybuchlo a keď sa na neho vrhla, dokázal len spolupracovať. A užívať si to. Akoby ich nejaký pavúk obalil pavučinou, prítomnosť pre nich nič neznamenala. Boli tam len oni dvaja, spolu a nech sa prepadne, ak by sa to niekedy malo zmeniť. V ich svete nebol čas na zbytočné prieťahy, na plytvanie. Museli brať to, čo príde a nevyhovárať sa. Bol ochotný zobrať aj to málo, čo mu život ponúkal, ak to znamenalo byť čo i len na mizivý okamih s Cassie. Stratil sa v nej. Možno aj preto mu chvíľu trvalo uvedomiť si, prečo ju odrazu drží odzadu okolo pásu a ona sa mu vzpiera v náručí. Bola taká roztúžená, horlivo reagovala na každý jeho dotyk a teraz sa zdalo, akoby chcela od neho utiecť. Zavrčal a objal ju mocnejšie. Keď však zodvihol zrak a stretol sa s Molliným vystrašeným pohľadom, veľmi rýchlo prehodnotil Cassiino odmietnutie. Ona po ňom túžila, ale odvetu asi chcela viac ako lásku. „Ty malá suka! Predala si ma!“ skríkla Cassie na Molly. Gabriel zaúpel. Presne toto nechcel, aby sa stalo. Ale nemohol to Cassie vyčítať. Sám zareagoval ešte horšie. Aj keď, možno keby ju nedržal tak pevne, teraz by z Molly lietali vlasy. A pravdepodobne nielen tie. Niečo hlboko v ňom sa roztopilo hrdosťou. Tešilo ho, že sa Cassie nechce viac nechať utláčať. „Cass,“ začal, no ona ho zastavila nevraživým pohľadom. „Nie, Gabriel, mám právo vedieť, prečo ma predala a čo z toho získala.“ Chcel znovu prehovoriť, no Molly ho zastavila zodvihnutím ruky. Pokrútil na ňu hlavou, no neposlúchla jeho znamenie, hoci si bol istý, že ho pochopila. On poznal celú pravdu a napriek tomu, že to bolo neuveriteľné, nemal po ruke žiadne iné vysvetlenie. A Molly vyzerala naozaj presvedčivo a poznala všetky detaily. Ale napriek tomu, že bol náchylný jej uveriť, mu stále nesedela jedna vec – ako do toho všetkého zapadal Still? Keďže bol nemý, nemohol sa ho spýtať na názor a veľmi pochyboval, že by mu bol ochotný odpovedať písomne. V duchu mu tichý hlások pripomenul, že nie je také ťažké s ním komunikovať. Veď predtým mu vynadal za to, ako sa správal ku Cassie. „Cassie,“ ozvala sa Molly s povzdychom a rozhodila rukami. Odrazu vyzerala omnoho staršia. „Ja som ťa nepredala. To, že si tu skončila... proste to tak malo byť. Nechcela som to urobiť o nič viac, ako si sa ty chcela dostať do tohto bordelu. Ale mám svoje rozkazy.“ „Rozkazy? Takže po tom všetko si predsa len agent Aristokratov?“ Molly sa zasmiala. „Keby som bola poskokom tých bastardov, myslíš, že by si skončila v meste, ktoré založila tvoja matka, alebo by si teraz ležala niekde na posteli ako nejaký potkan?“ „Ale prečo?“ „Pozri, vysvetlime si jedno. Ty si dostala úlohu od svojej mamy, aby si dokončila to, čo začala ona. Ja som zase dostala rozkaz od človeka, ktorý ma sem poslal.“ Rukami si prešla cez vlasy. „Mám vám pomôcť v dokončení misie.“ Gabriel len držal Cassie, ktorá sa už prestala brániť voči jeho zovretiu. Dúfal, že ju už prešla túžba zakrútiť Molly krkom. Vzhľadom na to, že on vedel, kým je, by si to Cassie veľmi vyčítala. Ale nemienil jej to teraz vysvetľovať, rovnako ako sa nechystal pustiť ju zo svojho pevného zovretia. „Ako si mám byť istá, že si na našej strane a pri ďalšej možnej príležitosť nás nepodrazíš?“ spýtala sa Cassie. Gabriel v jej hlase začul porážku. Zamračil sa pri tej myšlienke, ale nič nepovedal. Na podobné rozhovory bude čas neskôr. Molly si povzdychla. „Neviem, ako ti to dokázať. Skončila si tu kvôli mne, ale pochybujem, že by sa ti zdalo niečo zlé. Matt a dokonca ani Gareth by ti nikdy neublížili, alebo ťa vedome ohrozili, skôr naopak. Bez ohľadu na to, ako sa snažia vyzerať pred Ethanom. Nezabili by ťa. Skôr mám taký pocit, že ti už stihli ponúknuť pomoc.“ Cítil, ako sa Cassie pod jeho zovretím strhla, ale nevykročila, ani nijako inak nereagovala. Akoby ju jej vyhlásenie len prekvapilo. „Ty vieš o Ethanovi?“ „Mala som pocit, že sa chytíš niečoho iného, ale prečo sa čudujem? Poznám ťa dosť dlho.“ Dlaňami si nervózne prešla po pažiach. Gabriel si len ojedinele uvedomoval, že to dievča má len pätnásť a ani o rok staršia. Často tak vystupovala. „Viem, že je Ethan tvoj brat.“ Gabriel zalapal po dychu. Odrazu si pripadal hrozne neinformovane. A to sa už v duchu pripravoval na Casiinu reakciu, keď jej povie pravdu o Molly. Sám sa mal skôr v duchu zaoberať, či nepríde nejaké prípadné prekvapenie. Teraz sa ho dočkal, hoci malo inú podobu, než očakával. Zadíval sa na Cassie, akoby čakal jej vysvetlenie. Predpokladal, že bola jedináčik, pretože nikdy o súrodencoch nehovorila. Ale pravda bola, že sa jej na to nikdy nepýtal. Tiež sa jej nepriznal, že má nevlastnú sestru. Takže prečo by ona mala hovoriť o bratovi? Možno bol problém v tom, ako kyslo sa pri vyslovení jeho mena tvárila. „A prečo si necítila potrebu porozprávať mi o ňom?“ Molly pokrčila plecami. „Pretože to až doteraz nebolo dôležité.“ Cassie ju spražila pohľadom a nervózne sa pomrvila. Gabriel v duchu zaúpel. Na chvíľu zvažoval, že ho takto mučí náročky, ale potom to zamietol. Vyzerala byť príliš ponorená do svojej takmer hádky s Molly na to, aby účelne útočila na jeho hormóny. Takže sa namiesto premýšľania sústredil len na ten krásny pocit. Bol si istý, že keby ich Molly nevyrušila, teraz by sa oddávali jeden druhému. Nechápavo nad tým krútil hlavou. Vedel, kto bola Molly, ale ani tom mu nepodávalo vysvetlenie, aký mala dôvod na to, aby ich rušila. „S tým choď kŕmiť niekoho iného. Ja chcem počuť plnohodnotnú a hlavne úprimnú odpoveď. Kto si a prečo si mi tajila takéto dôležité informácie?“ „Pozri, nie je to tak, že som raz proste rozhodla sem prísť a nič vám nepovedať. Aj keď, sem som išla dobrovoľne. Ide však o to, že ja nemôžem voľne do všetkého zasahovať, hoci by som veľmi chcela. Keby to bolo na mne, povedala by som ti, že máš niekde tu brata. Ale povedz mi úprimne – keby si vedela, že máš nejakých príbuzných, pokračovala by si v pátraní po tom, čo je v Sagaxe od tvojej mamy, alebo by si rovno zamierila sem?“ Cassie zakrútila hlavou. „Tu neriešime, či by som sem išla, ale prečo si mi to nepovedala.“ „Ale išla by si sem, však?“ dobiedzala Molly, odrazu vyzerala hravo. Gabriel nechápal zmenu jej nálady. Cítil sa ako pozorovateľ, akoby tu ani nebol. Skôr akoby to sledoval na nejakej kazete. Ako keď bol dieťa a v telke sledoval rozprávky. Preto mal teraz väčší rozhľad na celú situáciu. Nie, že by to bola ktovieaká výhoda. „Áno, išla by som tam, teda tu,“ priznala nakoniec Cassie. „A teraz mi odpovieš na otázku?“ Tak trochu čakal, že sa Molly bude opäť vykrúcať ako predtým s ním, ale ne jeho veľké prekvapenie a možno aj sklamanie, si len porazenecky povzdychla. „Prišla som sem z trochu inej doby. Poslali ma sem z budúcnosti, aby som vám pomohla splniť úlohu.“ „Ehm... čože?“ zvolala prekvapene Cassie. Gabriel sa uškrnul pri spomienke na svoju reakciu. Molly sa zasmiala. „Hej, prišla som z budúcnosti. Bola som sem poslaná, aby som vám pomohla splniť úlohu. Niečo sa stalo a vám sa to neporadilo. V budúcnosti sa všetko len zhorší a... Odolní padnú. Všetci. Aristokrati o niekoľko rokov prídu na dôvod, prečo existujú ľudia, ktorých posuny času nijako neovplyvňujú. Všetkých naočkovali a ostalo len niekoľko jedincov, ktorí sú štvaní ako divá zver.“ „A teba poslali do minulosti, aby si to zmenila? Práve teba? Dieťa?“ zapochybovala Cassie. „Mám pätnásť, takže nie som už dieťa. A pravdupovediac, v mojom svete už nikto nie je dieťaťom. Väčšina Odolných bola povraždená a tí zvyšní sa boja mať deti. Ja som jeden z posledných potomkov. Okrem mňa žijú len dve mladšie dievčatá. O starších nič neviem.“ Cassie zalapala po dychu a Gabriel zbadal, ako sa jej v očiach znovu zbierajú slzy. V duchu si urobil poznámku, aby sa jej na to neskôr spýtal. Nepáčila sa mu predstava, že ju niečo rozrušilo až do takej miery, že pri tom musela plakať. Ak bol zdrojom jej smútku človek, veľmi rád sa s ním porozpráva o slušnom správaní. Cassie by sa mala smiať, hlavne v časoch, v akých žili, keď akýkoľvek náznak úsmevu sprevádzala veľká bolesť, či zármutok. „Kto ťa poslal?“ Molly pohodila rukou smerom k zavretým dverám. „Mám pocit, že si sa s ním rozprávala pred pár minútami.“ Gabriel sa pohľadom sústredil na Molly a nie prvý raz ju videl v úplne inom svetle. Teraz už vedel, prečo mu bola jej tvár taká známa. Mohla mať prefarbené vlasy a nosiť šošovky, ale niektoré veci sa zmeniť nedali. Sám sebe sa čudoval, že si to nikdy predtým nevšimol, ale na druhej strane, prečo by si tak dôkladne prezeral dievča, o ktoré nemal iný, než len povrchný záujem? „Dúfam, že nemáš na mysli môjho brata?!“ zvolala takmer pobúrene. Gabriel sa uškrnul. „Som si istý, že jeho nemyslela,“ prehovoril opäť. Mal výhodu, že už tento príbeh poznal, ale necítil o nič menší hnev. Mal ho v sebe toľko, až ho to samého desilo. Cassie na tom musela byť podobne. Molly pokrútila hlavou. „Nie, nemyslela som Ethana. Ten sa vždy staral o svoj vlastný zadok a o ostatných... povedzme, že jeho fanatické dôvody by prinútili aj psychiatra, aby sa zbláznil a dobrovoľne by si vybavil pobyt vo vypchatej cele.“ Opäť potriasla hlavou. „Nie, ten by ani prsnom nepohol, aby niečo zmenil. Mala som na mysli Matta.“ „Matta? A prečo nie Garetha? Toho by si nechcela zahrnúť?“ Predstavoval si to, alebo sa Molly vážne začervenala? „Gareth... v tom zapletený nie je. Len ja, Matt a niekoľko ďalších osôb, ktoré by som len veľmi nerada menovala. Mohlo by to narobiť príliš veľké nezrovnalosti v budúcnosti.“ „A toto, ten fakt, že si tu, ešte nenarobil dostatočný bordel v tvojom čase? Teda, ak je to, čo hovoríš pravda a ty si skutočne prišla z budúcnosti, o čom mám stále pochyby. Ak si tu a nie tam, znamená to, že ste použili stroj čas. Tým pádom by ste museli buď vedieť, kde je, alebo ho vlastníte. A ja nedokážem pochopiť, prečo ste ho nezničili a všetko tak nenapravili.“ „Nezničili sme ten stroj času, pretože by to nič nezmenilo. Je pravda, že v našom svete existuje už len jeden, ale jeho vymazanie z povrchu zemského ničomu nepomôže. Pretože budúcnosť sa bude vyvíjať tak, ako vyzerá v našej súčasnosti. Neprivedie to späť tých, ktorí zmizli. Len to ukončí náš malý boj. Len pre to, aby sa začal iný.“ Gabriel sa zamračil. Očividne mu Molly povedala inú časť príbehu. Alebo sa k tomu len nedostali. Aby bol k sebe úprimný, ani sa o to nezaujímal. Len chcel vedieť, kým bola a čo od nich chcela. A nedostatku jeho zhovorčivosti nepomáhal ani fakt, že chcel čo najskôr nájsť Cassie. Len pri pomyslení na to, že bola od neho odlúčená, ho prinútilo tesnejšie si ju pritisnúť k telu, čo len vyvolalo ďalšiu vlnu túžby. Keby len mali viac času... „Tak ťa poslali sem, aby si nám pomohla dokončiť úlohu, o ktorej ani my sami nič nevieme.“ Cassie pokrútila hlavou. V jej pohyboch zaznamenal skôr únavu, než hnev alebo nespokojnosť. Nepáčilo sa mu to. Molly prikývla. „V pravý okamih sa všetko vyjasní. Ani ja presne neviem, čo mám robiť, pretože v mojom čase je len veľmi málo ľudí, ktorí sú ochotní rozprávať. Viem len, že som mala nájsť vás a postarať sa o to, aby ste sa dostali aspoň tak ďaleko ako ten posledný raz.“ Cassie si pošúchala čelo. „Takže sme to vlastne ten posledný raz nedokončili...“ Odrazu potriasla hlavou a zasmial sa. „Vieš, je divné hovoriť o prítomnosti v minulom čase. Pripadá mi to ako poriadne zamotané sci-fi. Myslím, že odo mňa žiadaš priveľa. Neviem, či ti dokážem hneď teraz uveriť.“ „Je to všetko postavené na hlavu, viem si predstaviť, ako sa k tomu obaja staviate, ale... Neklamem vám. Ja a moji priatelia sme riskovali všetko, aby som sa sem mohla vrátiť. Hneď, ako som sa sem dostala, vymazali všetky záznamy, aby nikto nedokázal presne určiť, kde som skončila.“ Molly zrazu vyskočila z miesta, kde stála a začala sa prechádzať po miestnosti ako nepokojný lev v klietke. „Je to jednoduché, Cassie. Ja neodídem. Keby ste ma zviazali a nechali tu, našla by som vás. Zbavili by ste sa ma jedine vtedy, ak by ste ma zabili, na čo, našťastie, ani jeden z vás nemá žalúdok. Takže sa s tým zmierme. Ostávam s vami. Splním svoju úlohu.“ Gabriel v jej slovách počul oduševnenosť a bolo mu viac ako jasné, že ich myslí vážne. Smrteľne. Bola verná a statočná. Veľmi ju za to obdivoval. V niekoľkých hodinách pochopil, hlavne z jej slov, že inú možnosť než poslať ju sem, naozaj nemali. Ona sama nepoznala podrobnosti, ale ostatní verili, že ako najmladšia z nich má šancu lepšie zapadnúť do tejto súčasnej podoby sveta. Veď veľkoleposť a statočnosť sa neskrývali v zbabelom vyvražďovaní národov kvôli zachovaniu vlastného postavenia. Hrdinstvo sa skrývalo v malých, nesebeckých činoch zdanlivo bezvýznamných ľudí. Molly nebola ničím zvláštna, bola ako ostatní ľudia v jej dobre, možno až na fakt, že mala chrbtovú kosť a svedomie. Rozhodol sa, že jej dovolí splniť úlohu, ktorej sa zhostila aj bez toho, aby sa vypytoval na všetky podrobnosti. Niekto by mohol povedať, že sa zbláznil. Pre neho to bola skôr posledná šanca ako zmeniť svet, v ktorom žije. Ale rozhodnutie nebolo len na ňom. Zadíval sa na Cassie a až teraz si uvedomil, že ho pozorne sleduje. Nepresvedčivo sa na ňu usmial a zodvihol ruku, aby jej ju položil na rozohriate líce. Prstami jemne pohladil líniu sánky a každou bunkou vnímal to iskrenie. Netušil, kedy sa to v ňom prebudilo. Ale páčilo sa mu to. Bola to lavína, ktorá ho celého zavalila a odmietala sa len tak roztopiť. Prvý raz po mnohých rokoch si dovolil dúfať, že možno aj na neho čaká niečo lepšie, niečo viac než len bezduché prežívanie. Chcel tomu veriť, hlavne kvôli Cassie. Cassie prikryla jeho ruku svojou a usmiala sa. Vzápätí sa však od neho odvrátila, no ostávala v jeho bezprostrednej blízkosti, ich prsty stále spojené ľahkosťou pohladenia. „Povedala si, že tvoji ľudia sa postarali o to, aby ťa nikto nenašiel. Vymazali všetky údaje. Ak je to tak, ako sa dostaneš domov?“ Molly sa clivo usmiala. „Ja sa nechystám vrátiť.“ Gabrielove telo pri tých slovách stuhlo. Vedel, že ho Cassie zvedavo pozoruje, aj ona cítila zmenu v jeho postoji, ale nemal náladu jej to práve teraz vysvetľovať. Pri Molliných slovách mal chuť kričať, alebo sa pokúsiť jej to vyhovoriť. Obľúbil si ju a urobil by všetko, aby ju ochránil aj bez toho, aby vedel, kým v skutočnosti je. Ale tá predstava... Krv sa mu varila v žilách a odrazu pre neho bolo ťažké len tak stáť na jednom mieste. Bezmocnosť prešla každým jeho svalom. Akoby sa vrátil do momentu, keď mu hologram so sestrinou podobou povedal, že Hayley už nikdy neuvidí. Chcel okolo seba mlátiť rukami, ale bolo ako vrastený do zeme, nedokázal pohnúť ani len prstom. Ale ani najväčšie odmietanie nezmenilo nič na fakte, ktorý sa mu ozýval v mysli. Molly sem prišla, aby zomrela. V minulosti, z ktorej niet návratu do jej doby. Nebude existovať a nikto na tom nič nezmení. Pochmúrne myšlienky prerušil až Cassiin hlas. Keď sa na ňu zadíval kútikom oka, všimol si, že sa nesúhlasne mračí. Ten výraz ho presvedčil, že s ním bude spolupracovať, aby Molly ochránili. „Ale jedno aj tak nechápem. Aj keby som bola ochotná tomuto všetkému uveriť. Ty hovoríš pravdu a poslali ťa sem z budúcnosti, aby si nám mohla pomôcť dokončiť úlohu. V tento moment si však neviem predstaviť akýkoľvek dôvod, pre ktorý by sme prestali v tom, čo sme už začali. Ani jeden z nás nemá čo stratiť, naše rodiny boli vymazané z povrchu zemského.“ Cassie si rukou prehrabla vlasy. „Čo nás prinútilo zastaviť sa? Tie súradnice nefungovali?“ Gabriel pri jej otázke skamenel. Nedúfal, že im Molly odpovie. Ani jemu nič neprezradila. Oháňala sa tým, že nemá dostatok informácií. Neveril jej. Ak by on posielal do minulosti osobu, ktorá by mala zmeniť kľúčový moment, aby sa budúcnosť stala aspoň trochu znesiteľnou, vyzbrojil by ju všetkými potrebnými faktami. A medzi nimi by bola určite aj informácia, prečo pôvodná misia zlyhala. Možno sa proste správal ako vojak a premýšľal príliš prakticky, ale jedine k tomuto záveru dokázal logicky dôjsť. Cassie bola toho istého názoru, inak by svoju otázku neformulovala týmto štýlom. Avšak okrem určitej spriaznenosti cítil aj obavy, ktoré sa pomaly predierali na povrch. Už predtým si všimol, že Molly pri tejto téme zvraští tvár, akoby mala bolesti a oči jej divne potemnia. Hnevom, alebo smútkom. Vedel, že on by sa nikdy nezdal svojho cieľa a rovnako ani Cassie. Cítil sa ako posadnutý, prestupovalo to celým jeho telom od momentu, keď rozlúštili tie súradnice. Predstavovalo to spôsob, ako všetko napraviť a možno sa aspoň ešte raz stretnúť so svojimi blízkymi. Zastavila by ho len vlastná smrť. A ak to bol dôvod, kvôli ktorému sa im nepodarilo dokončiť úlohu, nechcel o tom nič vedieť. Každý chcel vedieť, ako dlho bude žiť, ale poznať presný dátum a okolnosti bolo horšie. Zodvihol hlavu, aby sa pozrel na Molly. Možno sa len chcel ubezpečiť, že jeho domnienky neboli správne a nešlo o skutočnosť, že ona alebo Cassie zomreli. No nech už chcela povedať čokoľvek, nedostala sa k tomu. Pretože v ten moment sa prudko rozrazili dvere, až s buchotom narazili do steny. Zazdalo sa mu, že trochu bridlice sa ulomilo a dopadlo na podlahu, ale nechcelo sa mu to skúmať. Zachytil nejakého vysokého svalovca a chlapíka, ktorého im Molly predstavila ako Garetha. „Mali by sme to tu zabaliť. Ethan si práve spomenul, že tu ešte stále si. Ak si nechceš zopakovať nepodarené rodinné stretnutie, navrhoval by som rýchly ústup,“ skonštatoval svalovec. Cassie od neho odstúpila a keď chcel skopírovať jej pohyb, aby ostal v jej blízkosti, nepatrne zakrútila hlavou. „Vieš nás odtiaľto dostať?“ „Žijem tu už niekoľko rokov, čo by si povedala?“ „To asi dostatočná odpoveď,“ zasmial sa Cassie. „Ukážeš nám cestu?“ Muž prikývol. „Pôjdeme tou cestou, ktorou sme chceli pred chvíľou odísť. Ja a Gareth pôjdeme prví, vy za nami. Hodili by sa nám nejaké zásoby, ale nemáme na to čas. Navrhujem, aby sme zbalili vášho priateľa, ktorý čaká na chodbe a rýchlo odtiaľto zdrhli. Nejaké to rozptýlenie pre Ethana by sa celkom hodilo,“ povedal náhlivo a pri posledných slovách sa pozrel priamo na Gabriela. Žiadal ho snáď o niečo? „Nie, Matt, nemali by ste ísť s nami. Čo tvoja dcéra a ostatní?“ „Moja dcéra tu teraz nie je a ja tým pádom nemám dôvod tu ostávať. Garethove dôvody poznáš.“ Cassie stíchla a Gabriel ju pozorne sledoval. Nevyzerala byť nerozhodná. Skôr akoby sa zmierovala s tým, čo sa na nich chystalo. Vnútorne horel nedočkavosťou. Keďže ju mal konečne po boku, dokázal trochu jasnejšie uvažovať aj napriek tomu, že bol unavený. Ale ani to neumiernilo jeho túžbu po akcii. Možno sa mu teraz nejakej dostane. „Gabriel?“ oslovila ho Cassie. Automaticky sa k nej otočil. „Myslíš, že by si dokázal nejako zariadiť, aby sa Ethan na chvíľu venoval niečomu inému?“ Pobavene sa zasmial pri jej slová. Pripadlo mu otrepané, že opäť plánoval vytvoriť imaginárnu vojenskú akciu, ale niekedy nebola originálnosť podstatná. Tu išlo o prežite. „Ak sa s bratom naozaj nechceš stretnúť, mohol by som niečo... zorganizovať,“ skonštatoval s pokrčením ramien. „Ver mi, radšej by som sa nasťahovala k Aristokratom do domu, než by som diskutovala so svojim bratom. Neviem ani, či ho tak môžem nazývať. Nepoznám ho, hoci máme spoločných rodičov.“ Gabriel prikývol. Teraz nebol čas na to, aby sa vypytoval na podrobnosti. Preto sa radšej otočil tvárou k mužovi, ktorého Cassie oslovila menom Matt. Ten istý človek, ktorý Molly poslal do minulosti. Prešiel po ňom skúmavým pohľadom. Nevidel na ňom nič výnimočné, ale to ešte neznamenalo, že sa v ňom neskrýva tajný spasiteľ. Odkašlal si. „Pochybujem, že by mi niekto z vás povedal, kde presne sa nachádzame.“ Odpoveďou mu bol dvojitý smiech. „Možno si na Cassiinej strane a tvoja sestra ťa požiadala, aby si jej pomohol, ale to pre mňa nie je dostatočný dôvod na to, aby som ti zveril presné súradnice miesta, na ktorom sú naše rodiny aspoň v relatívnom bezpečí,“ ozval sa suchým tónom Matt. „Ako ďaleko sme od tej chaty?“ „Niekoľko kilometrov,“ povedal Gareth a vyzeral, akoby sa cítil pri tom uvedomení pokojnejšie. Gabriel prikývol. „Bude to tesné, ale vytvorím falošný rozkaz pre vojakov, aby sa vybrali na miesto tri kilometre na západ od toho domu. Dúfam, že to bude dostatočne ďaleko od vašej základne.“ Opäť obaja prikývli. „To by malo byť v bezpečnej vzdialenosti. Ethan nebude riskovať, že by niekoho našli a stiahne sa. Nepôjde po nás. V momente, ako rozšíriš falošný rozkaz, dozvie sa o tom a zalezie do ulity ako nejaký slimák. Nebude riskovať, že by niekto mohol ohroziť jeho bezpečné hniezdočko. A v čase, keď si uvedomí, že to bola len pasca, už bude príliš neskoro na to, aby nás našiel.“ Gabrielovi sa zdalo, že ten, ktorý sa volal Matt, bol nejakým vodcom. Alebo len bol Gareth extrémny introvert. Neochotne súhlasil. Nepáčilo sa mu, že musel veriť ešte niekomu inému, ale nemal čas, aby svoje obavy nejako vyjadril. Ak by zdržoval, Cassiin brat by ich tu našiel a sám si nebol istý, na akej strane vlastne Ethan stál. Podľa toho, čo pochopil, asi to nebude svätec. Inak by ho jeho vlastný ľudia nezradili. Alebo sa tiež mohol mýliť a teraz padli do pasce nájomných vrahov. Možností bolo tak veľa, že ich ani nestihol všetky premyslieť. Na to bude dosť času neskôr. A naozaj dúfal, že sa stihne dožiť aspoň ďalšieho dňa. Rýchlo teda vybral Sagax a bez najmenších problémov vytvoril falošný rozkaz pre všetky vojenské jednotky v okolí. Zo skúsenosti vedel, že im bude niekoľko minút trvať, kým všetko pripravia a vyrazia. Keďže na presun na dlhšie vzdialenosti väčšinou používal druh vznášadiel rýchlejších než nejaké pretekárske auto starých čias, vedel, že nebude dlho trvať, kým jeho niekdajší kolegovia zaplavia okolitý les. Veľmi dúfal, že im práve neodrezal únikovú cestu. „Zadné dvierka sú otvorené. Navrhujme, aby sme sa zbalili a zamávali tomuto miestu na rozlúčku,“ povedal potichu a vrátil svoj súkromný Sagax na jeho pôvodné miesto. Ten, ktorý mu dala Cassie, už nemal. Po tom, ako súradnice preniesol do svojho zariadenia, to pôvodné zničil tak, ako mala urobiť Cassie už pred niekoľkými rokmi. Nemohol jej zazlievať, že neposlúchla svoju matku a v podstate jej bol za to vďačný. Ale teraz bolo bezpečnejšie, ak tie údaje vlastnil len malý okruh osôb. „Pokiaľ berieme aj toho vysokého čudáka,“ povedal Gareth a hlavou pohodil kamsi za seba. Gabriel vedel, že Still išiel za nimi a bol rád, že taktiež dorazil. Už si na jeho prítomnosť nejako zvykol, „môžeme ísť. Ja a Matt nič nepotrebujeme. A čím skôr odtiaľto vypadneme, tým lepšie. Aj tak som to tu nikdy nemal rád.“ Gabrielovi do uší doľahla ozvena smiechu, ktorý sa pomaly vytrácal. Dokonca zachytil, ako sa Molly vybrala za nimi. Ona očividne nemala žiadne pochybnosti o tom, komu dôverovať a komu nie. Mala výhodu v tom, že tých ľudí poznala a iste vedela všetko o ich minulosti. To trochu upokojilo jeho podozrievavú časť, ale nie dostatočne na to, aby povolil v ostražitosti. Vojaka v sebe len ťažko zapieral, po tých rokoch to mal proste v krvi. Otočil sa a zadíval s na Cassie, ktorá tam len tak postávala a dívala sa na dvere, cez ktoré všetci zmizli. Mala zamyslený pohľad a Gabriel si vedel predstaviť hneď niekoľko vecí, ktoré si dokázala takto ukradnúť celú jej pozornosť. Podišiel k nej v snahe nejako ju utešiť, ukázať jej, že to nie je také beznádejné. Ale skôr, ako sa prstami obtrel o jej kožu, prudko otočila hlavu a zavŕtala sa doňho očami. „Poďme,“ povedala potichu. Až príliš nadšene ju poslúchol. To miesto ho tak trochu desilo. Akoby tam bolo priveľa zlej energie. * * * Blondiak sa zadíval okolo seba a po niekoľkýkrát sa ubezpečil, že jeho takzvaný pán nie je nikde v jeho blízkosti. Nechcel, aby bol svedkom jeho očividnej zrady, hoci on to skôr považoval za spravodlivosť. Príliš dlho žil v jeho tieni a myslel si, že toto je život, na aký bol predurčený od narodenia. V posledných mesiacoch bolo príšerne namáhavé zotrvať vo svojej komédii, ale nemohol to vzdať. Jeho sestra ho bude potrebovať. Zodvihol malý Sagax z falošnej zásuvky v stole a zadíval sa na displej. Už niekoľko hodín tam na neho čakal zablokovaný hovor. Vďaka tlmenému blikaniu si bol istý, že osoba na druhej strane ešte stále čaká na jeho odpoveď. S povzdychom prijal ten rozhovor a obrnil sa voči najhoršiemu. „Už som si myslel, že ma chceš nechať čakať až do skonania sveta,“ povedal pobavený hlas na druhej strane. Blondiaka zaplavila vlna pokoja. Napriek rozdielom to bol jeho brat. „Nemohol som. Ten blázon tu stále pobehoval. Vyzerá to tak, že Cassie mu zase zmizla. Na to, že nemá skúsenosti s našimi praktikami, vykazuje až nezvyčajne rýchlu adaptáciu.“ „Je dcérou svojej matky,“ znela nabrúsená odpoveď. „Matky, ktorú si jej vzal.“ Blondiak si rukou pretrel tvár. „Hovoril som ti to niekoľkokrát, nemôžem za to, že ju dostali. V tom čase som nebol nikde v jej blízkosti.“ „Ale dopravil si ju k svojmu pánovi. Ako nejaký prašivý pes.“ „Ver mi,“ povedal ľadovo. „Toto si vyčítam každý deň.“ Unavene si pošúchal krk. Nepamätal si, kedy naposledy sa poriadne vyspal. „Ale pochybujem, že mi voláš na núdzovú linku pre to, aby si mi nadával za Yvonne. To už si urobil niekoľkokrát, keď sme sa stretli naživo. Ešte teraz ma bolia zuby ako pripomienka, že nemám poľavovať v ostražitosti ani v prítomnosti rodiny.“ „Hlavne v prítomnosti rodiny,“ povedal pobavene hlas zo Sagaxu. „Ale máš pravdu, nechcel som ti nadávať. Ide o Cassie. Našiel som ju. Alebo lepšie povedané, skôr ona našla mňa.“ Blondiak sa dychtivo naklonil nad stôl, nedočkavý dozvedieť sa každý detail, ktorý mu bude ponúknutý. Cassie bola najskôr ako taká nevýznamná existencia. Vedel, kto je, ale to nič nemenilo na fakte, že pre neho bola cudzia. Postupom času, keď mu jeho „pán“ prikazoval sledovať jej pochyb a každý aspekt informácie o jej osobe, spoznával ju. Už viac nebola menom na zozname, bola živou bytosťou. A to bolo v jeho profesii viac ako nebezpečné. Citovo sa viazať na možné obete bolo ako viazať si slučku. Ale teraz už to nedokázala zastaviť. „A čo? Je tam? Videl si ju?“ dožadoval sa dychtivo. Atmosféra náhle zhustla. Takmer cítil, ako jeho spojenec na druhej strane odmietavo krúti hlavou. „Bola tu, ale zmizla. Vymysleli šikovný manéver. Nalákali sem vojakov a tým pádom sa odtiaľto nikto ani nepohne minimálne niekoľko hodín.“ „Čo si jej urobil, že tak rýchlo utiekla spod tvojej strechy?“ zaútočil blondiak. „Stihol som ju len pozdraviť.“ Neveselo sa zasmial. „Nechaj ma hádať – dozvedela sa o tebe pravdu. Ak je to tak, vážne sa čuduješ, že ušla? Nie si práve najmilšia spoločnosť. A podľa počtu ľudí, ktorých si poslal na druhý svet, sa pri tebe asi bezpečne necítila.“ „Ale ona je rodina! Nikdy by som jej neublížil, nech už si ostatní myslia čokoľvek.“ Zasmial sa na jeho detinskom hneve. „Otázka je, či stále vieš, kde sa nachádza.“ „Odišli s ňou dvaja moji muži. Ich mená vedieť nepotrebuješ, ale viem o nich, že ma nemajú práve v láske a urobia čokoľvek, aby ma tým naštvali, alebo mi tým uškodili. Ak odtiaľto odišli a svoje rodiny nechali za sebou, znamená to, že prešli do útoku.“ „Ty si myslíš, že...“ Blondiak si vedel predstaviť, že teraz na druhej strane pre zmenu prikyvuje. „Podľa mňa majú v rukách ten Sagax a pátrajú po miestach na mape.“ „Ak je to tak, potom musíme urobiť čokoľvek, aby sme od nich tých supov držali ďalej.“ Ozvalo sa cmukanie. „Ale, ale, ale. Aristokratov poskok odmieta poslušnosť?“ „Všetci máme iné spôsoby, ako prežiť. Ja som poskok, ty kvázi vodca. A obaja sme to posrali hneď na začiatku a nikto s nami nechce mať nič spoločné. Čo môžeme brať ako výhodu. Cassie splní svoju úlohu. A ja dostanem svoju pomstu.“ Miestnosť naplnil smiech. „Je dobré, že sme obaja takí bastardi, aspoň nám uhnú z cesty.“ „Nezabudni si strážiť chrbát,“ povedal blondiak chladne, avšak vnútorne sa obával. Keby to niekto čo i len tušil, využil by to ako zbraň proti nemu. Bolo dobré, že masku pokerového hráča ovládal dokonale. „Ty tiež dávaj pozor... braček,“ povedal známy hlas a následne ho v miestnosti obkľúčilo ticho. Vedel, že jeho jediný spojenec sa vrátil ku svojim povinnostiam. Uvedomoval si, že by mal urobiť to isté, ale nedokázal sa k tomu prinútiť. Miesto toho tam ešte niekoľko minút postával a v duchu sa sám seba snažil presvedčiť, že nádej je tá najhoršia forma jedu na svete. Očividne ho ešte samovražedné sklony celkom neopustili, pretože sa tej jedinej iskierky chytil zo všetkých síl a odmietal si pripustiť nejaké zlyhanie. Ich svet sa čoskoro zmení. Tentoraz k lepšiemu. Zdroj: Lili