…prečo zabudneme čo chceme urobiť v momente, keď vstúpime do miestnosti?

0

Opäť ste si zabudli kľúče na stole? Nevadí. Veď si ich iba choďte zobrať. Prejdete domom, vkročíte do kuchyne a – čo ste to vlastne potrebovali? Prečo ste sa sem vrátili? V priebehu 30 sekúnd ste dokázali úplne zabudnúť na dôvod, prečo ste do danej miestnosti vošli. Ale nemajte obavy. Ani zďaleka nie ste ojedinelý prípad. Podľa vedcov za to môžu dvere a je to známkou toho, že váš mozog pracuje ako má.

Vedci dlho verili tomu, že pamäť je niečo ako miestnosť plná zakladačov. Prežijete nejaký zážitok, ten sa priradí k nejakému zakladaču a uloží sa doň. Neskôr sa môžete v procese spomínania vrátiť k tomuto zakladaču a konkrétnu myšlienku vytiahnuť. Je to síce pekná predstava, ale je nesprávna. Váš mozog je oveľa komplikovanejší a sofistikovanejší. Pamäť by sa skôr dala prirovnať k vysoko-výkonnému počítaču, ktorý musí pracovať s určitým počtom úloh naraz.

Štúdia z roku 2011 zistila, že tento tzv. „dverový efekt“ je výsledkom niekoľkých procesov, ktoré v mozgu prebiehajú súčasne. Výskumníci naučili 55 študentov hrať hru, v ktorej prechádzali virtuálnou budovou, kde zbierali a prenášali z izby do izby rôzne predmety. V pravidelných intervaloch sa im na obrazovke zobrazil obrázok jedného z predmetov, ktoré sa v hre dali preniesť. Ak objekt na obrázku zodpovedal tomu, ktorý práve v tej chvíli niesli, alebo tomu ktorý práve položili, mali kliknúť na „Áno“. Toto okno sa študentom objavovalo, buď keď vchádzali do miestnosti, alebo keď boli v strede miestnosti. Po hre výskumníci prešli do reality – vybudovali prostredie, ktoré pozostávalo z malých miestností a fungovalo presne ako hra, s tým rozdielom že účastníci nevideli čo majú v rukách, takže nemohli si predmet skontrolovať.

Výsledky oboch verzií experimentu boli rovnaké: aj taká obyčajná vec ako prechod cez dvere ľuďom akoby vymazala myšlienku, s ktorou do miestnosti vstúpili. A nešlo ani o vzdialenosť od dverí. Výskumníci sa pýtali otázku („Je toto predmet, ktorý držíte?“) v rôznych vzdialenostiach vrámci začiatočnej izby a po prechode do vedľajšej izby. V začiatočnej izbe bola úspešnosť pomerne vysoká. Prechod dvermi ale spôsobil vo väčšine prípadov úplné zabudnutie.

Výskumníci si myslia že mozog považuje dvere za určitú hranicu. Ako keby myšlienky, ktoré študent niesol cez prah dverí narazili na neviditeľnú stenu a ostali v prvej miestnosti. Mozgy účastníkov sa sústredili na niekoľko procesov naraz – priestorové vnímanie, pohyb a pamäť. Pri prechode dverami je pre mozog prioritou podľa výsledkov priestor a pohyb, preto je pamäť odsunutá.

Existuje teda trik ako sa vyhnúť zabúdaniu vo dverách? Asi áno, ale vedci ešte nedokázali zistiť čo to je.

Zdroj: mentalfloss.com

Foto: pixabay.com

Share.

O autorovi

Comments are closed.