Martina Urbanová alias Lili prezrádza prečo sa vydala na cestu spisovateľky

0

SMARTmug.sk stojí zasa raz pred jednou výzvou. V snahe skvalitňovať obsah sme sa Vám, našim čitateľom, rozhodli ponúknuť zas niečo nové, iné a pevne veríme, že aj obľúbené. Dnešným dňom spúšťame novú rubriku s názvom „Príbeh na pokračovanie“, v rámci ktorej Vám budeme každú nedeľu prinášať jednu kapitolu, pevne veríme, že zaujímavých, príbehov na pokračovanie.

Leto sa pomaly končí, večery budú dlhšie, a preto si myslíme, že tráviť čas so zaujímavým príbehom nie je až tak od veci. Ako prvá autorka, ktorá sa nebála vyjsť kožou na trh, je mladá slečna Martina Urbanová alebo tiež Lili.

Na úvod sme sa jej opýtali pár otázok, v ktorých sa nám priblíži. A už dnes, presne o 16:00 Vám prinesieme prológ z jej príbehu s názvom Stratení v čase.

Na začiatok nám povedz niečo o sebe. Kto si a tak podobne. (meno alebo Nick, vek, povolanie atď.)

Volám sa Martina Urbanová (na internete sa skôr objavujem pod prezývkou Lili alebo Lili Darknight) a mám 22 rokov. Momentálne už nikde nepracujem, ale študujem na vysokej, konkrétne v Nitre na UKF-e odbor editorstvo a vydavateľská prax. Zatiaľ som v druhom ročníku a veľmi dúfam, že sa mi podarí dostať do tretieho a potom úspešne skončiť. Nerada by som tam ostávala dlhšie, než je potrebné.

Aké sú tvoje koníčky? Predpokladám, že písanie, ale je tam aj niečo iné?

Okrem písania? Fúúú… mám toľko koníčkov a tak často sa menia, že niekedy sama nemám prehľad. Ale také najstabilnejšie sú ešte čítanie a keď mi popri škole ostane čas, tak ešte robím nejaké korekcie na internete (ale to sa dá ťažko považovať za koníček, keďže to robím už od šestnástich). Posledný rok a pol sa ešte venujem online časopisu, ktorý mi tak akosi zostal na krku. Ale písanie článkov ma tiež baví, občas aj to sekírovanie ľudí. 😀

Ako si sa dostala k písaniu a aký žáner je tvoj obľúbený?

Na túto otázku som odpovedala už toľkokrát, že by som to mala mať nacvičené, ale väčšinou sa nájdem s prázdnou hlavou. Občas mám pocit, že som vždy tiahla k tomu písaniu či tvoreniu vo všeobecnosti. Už si vlastne ani nespomínam na časy, keď som nepísala, vždy som mala v hlave nejaké postavičky, ktoré sa chceli dostať von. Takto to vyzerá trochu desivo, ale v skutočnosti išlo len o postavy z príbehov, ktoré som si vymýšľala. Ale písať som začala asi niekedy v šestnástich, keď som začala aj uverejňovať príbehy na internete. Chcela som proste napísať príbeh o mojich obľúbených postavách, o tom, ako vyzeral ich život po tom, ako som otočila poslednú stránku knihy. Ale písať fanfiction je príliš obmedzujúce a čoskoro som zakotvila vo vlastnej fantázii. Najčastejšie sa venujem písaniu fantasy, zbožňujem vymýšľanie vlastných svetov a skúmanie mytológie. Skúšala som písať aj také klasické romance, ale tam som väčšinou skončila skôr pri tých historických. Romantika v 19. storočí je príjemnejšia ako tá v súčasnosti. Aspoň pre mňa určite 🙂

Kde čerpáš námety na svoje príbehy?

Kde čerpám námety? Ťažko povedať. V živote ma inšpiruje toľko vecí a ľudí, že sa v tom občas strácam. Niektoré príbehy sa mi proste zjavia v noci ako forma sna. To sa obyčajne zobudím uprostred noci s nejasnou predstavou o scéne z príbehu, ktorý som ešte ani nezačala písať (v mnohých prípadoch som ani netušila, že niečo také vôbec napíšem). Ale keď už mám nejaký námet, rada ho rozvíjam. Nie všetky potom premením na príbehy. Pravda je taká, že moja fantázia produkuje toľko nápadov, že by stačili aj pre troch spisovateľov, ktorí sa tomu venujú na plný úväzok. Moja fantázia je proste šialená.

Máš rovnako rada aj čítanie kníh, alebo ich len rada píšeš?

Čítanie kníh ma vlastne aj priviedlo k písaniu (lebo som chcela dať obľúbeným postavám až život po skončení príbehu). Dokonca ani po tých dlhých rokoch pre mňa neexistuje lepší relax ako zaliezť si večer do postele, pustiť si dobrú hudbu a začítať sa do nejakého príbehu. Väčšinou sa zameriavam na fantasy, ale moja romantická dušička potrebuje aj ulepené historické romance a klasickú románovú tvorbu. Ale na druhej strane si prečítam takmer čokoľvek, čo ma dokáže zaujať anotáciou.

Čo tvoje sny vo všeobecnosti a potom aj vzhľadom na tvoju autorskú činnosť?

Okrem úspešného dokončenia vysokej? 🙂 Mám veľa snov, niektoré sú len takým detským snívaním, iné už majú pevnejšie obrysy. Veď kto by nechcel mať to či ono, ja napríklad rodinu a deti. Väčšinou sa však snažím sústrediť na prítomnosť a riešiť veci tak, ako sa mi stavajú do cesty. Tak ale zvládam pristupovať len k normálnemu životu. Čo sa týka písania… nuž, každý, kto píše, takmer vždy sníva o vydaní vlastnej knihy. Ja nebudem výnimka. Snívam o tom a dosť sa o to usilujem, ale očividne som ešte nenapísala nič, čo by niekoho zaujalo natoľko, aby mi vôbec odpísal na e-mail. Ale čo narobím. Občas stačí len nevzdať sa. Raz sa mi to možno podarí.

Jej prvý príbeh na našich stránkach má názov Stratení v čase a tu je krátka anotácia na čo všetko sa môžete tešiť.

Nezabudnite. Už dnes o 16:00 jedine na SMARTmug.sk prológ k príbehu Stratení v čase od Lili.

Ľudstvo to konečne dokázalo – vynašlo spôsob, ako cestovať v čase. No ako vždy, z vynálezov vyrobených a objavených v dobrej viere, že budú slúžiť len vyšším zámerom, sa stali osobné hračky v rukách bohatých. Tí si privlastnili prvý stroj času a vyrobili podľa neho ďalších niekoľko replík, vďaka ktorým mohli všetko meniť. Mali v rukách toľko moci, že prakticky vládli štátom a celým kontinentom. Po mnohé roky sa im všetci podlizovali a považovali ich za svojich pánov, až ich nikto neoslovil inak ako Aristokrati. Nie kvôli modrej krvi v žilách, ale kvôli správaniu a presvedčeniu, že sú niečo viac, než ostatní…

Dlhé roky sa svet zo dňa na deň menil. Večer ste kráčali po starom moste cez rieku. Na ďalšie ráno tam už ten most nestál, pretože miesto rieky tam bol niekoľko sto metrov vysoký mrakodrap. A to všetko len preto, lebo sa staviteľ mostu znepáčil niekomu z Aristokratov a ten zničil jeho i celú jeho rodinu. No ľudia to tak nevidia. Posuny v čase nevnímajú a ak sa niečo zmení, proste si myslia, že to tak bolo celé roky.

Ľudská myseľ sa dá veľmi ľahko ovládať…

No medzi obyčajnými smrteľníkmi žijú aj takí, ktorí majú dostatočne silnú myseľ, aby sa ovládnuť nedala. Skrývajú sa medzi ostatnými, aby neskončili vo väzení a snažia sa prežiť. Jedenou z nich je aj Cassie. Od „zmiznutia“ svojich rodičov žije na úteku a s vierou, že to raz bude môcť nejako napraviť. No je to ťažké. Priateľky, ktoré by za ňu jeden deň položili život, sa na druhý správajú, akoby ju chceli zabiť a nespoznávajú ju. Je sama. Až nakoniec aj ona skončí vo väzení, kde na ňu nič dobré nečaká. Alebo si to len myslí. Pretože jedného dňa k nej do cely dajú mladého muža. A hoci sa minulosť cez noc opäť zmenila, na jej prekvapenie si ju ráno stále pamätá. Gabriel má takú istú schopnosť ako Cassie, no pomôže jej to prežiť? Podarí sa im ukončiť nadvládu Aristokratov vo svete, kde všetci veria, že sú tí dobrí len preto, lebo si ich skutky nepamätajú?

Share.

O autorovi

Som človek, ktorý tento web založil, a ktorý verí, že vytrvalosťou a tvrdou prácou sa dajú (aj na Slovensku) dosiahnuť veľké veci...

Komentuj