V Parížskom gotickom kostole sa na strope striedala skutočná s virtuálnou realitou

0

Francúzsky kostol sv. Eustacha nachádzajúci sa v centre Paríža je impozantný sám o sebe. Jeho gotická architektúra inšpiruje mnohých turistov i domácich návštevníkov. A teraz vďaka najnovšej výstave umelca Miguela Chevaliera sa strop tohto kostola zmenil na ukážku virtuálneho sveta akoby z inej galaxie.

Prácu tohto umelca s názvom Voûtes Célestes, čo vo voľnom preklade môžeme chápať ako nejaké vesmírne klenby, si len za jeden večer prišlo pozrieť viac ako 10 000 zvedavcov.

Interaktívna virtuálna realita premieta obrazce v reálnom čase a mení sa v závislosti od pohybov návštevníkov. Každý návštevník je vyzvaný, aby sa pozeral smerom hore, aby tak mal možnosť zažiť symbolické spojenie s náboženských svetom. Celkovo 35 farebných svetov sa v jednom momente sformovalo a následne rozplynulo.

Svetelné divadlo dopĺňa pútavá hudba vďaka čomu tak vytvárajú jedno veľké impozantné divadlo.

Zdroj: mymodernmet.com

Reklama:
loading...
Share.

O autorovi

Som človek, ktorý tento web založil, a ktorý verí, že vytrvalosťou a tvrdou prácou sa dajú (aj na Slovensku) dosiahnuť veľké veci...

Komentuj

Mohlo by ťa zaujímať

Odkiaľ pochádza výraz „krokodílie slzy“?

Ak niekto úpenlivo plače, ale častokrát s úmyslom predstierať zármutok alebo nepravý súcit, zvykne sa hovoriť, že roní krokodílie slzy. Prečo sa medzi ľuďmi zaužíval tento výraz a kde možno nájsť jeho pôvod. To sú otázky, na ktoré sa vám dnes budeme snažiť ponúknuť odpovede. Pôvod tohto slovného spojenia možno hľadať v 14. storočí, kedy sa veľmi dobre predávali memoáre Sira Johna Mandeville, The Voyage and Travel of Sir John Mandeville, ktoré spomínajú plazy ako údajne vzlykali počas konzumácie svojich ľudských obetí: In that country and by all Inde be great plenty of cockodrills, that is a manner of a long serpent, as I have said before. And in the night they dwell in the water, and on the day upon the land, in rocks and in caves. And they eat no meat in all the winter, but they lie as in a dream, as do the serpents. These serpents slay men, and they eat them weeping; and when they eat they move the over jaw, and not the nether jaw, and they have no tongue. Počas nasledujúcich storočí sa krokodíly stali metaforou pre umelý zármutok. Tento výraz používal aj Shakespeare, ktorý sa snažil naučiť ľudí pravej ľútosti, ako aj v modernej dobe masmédií, ktoré sa snažia opísať častokrát falošné správanie sa politikov. V roku 2007 sa zoológ Kent Vliet z University of Florida pokúsil dokázať, že niektoré zvieratá počas jedenia plačú. U krokodílov, ktorí konzumujú prevažne vo vode to bol dosť problém, no podarilo sa mu to u príbuzných živočíšnych druhov (kajmanov a aligátorov). Zo siedmych, ktoré dokázal natočiť počas konzumácie až päť evidentne ronilo slzy. Vedecká teória, ktorá sa pokúša tento jav zdôvodniť, hovorí, že príčinou slzenia očí je náhle schmatnutie potravy, ktoré vytvorí istý prúd vzduchu. Ten sa následne dostane do očí, čoho následkom je mierne slzenie. Profesor Vliet dokonca zaznamenal, že niektoré z aligátorov ronili slzy aj ako následok nedočkavosti na prídel obľúbenej potravy. Zdroj: mentalfloss.com