Zlaté a strieborné jedálenské súpravy sú viac na obdiv ako jedlo, no pohľad na ne vám vyrazí dych

0

Umelkyňa Wiebke Maurerová sa vo svojom umeleckom vyjadrení snaží používať predmety každodennej potreby. No jej umelecká interpretácia z nich robí priam nebeské kúsky.

Obyčajné lyžičky, tanieriky, či misy sa v jej rukách menia na hotové drahokamy. Keďže najradšej pracuje so zlatom a striebrom, ornamenty, ktoré do nich vyrezáva umocňujú už aj tak vysokú hodnotu týchto predmetov.

„Fascinuje ma stará práca európskych klenotníkov. Objavujem tradičné spôsoby navrhovania vecí ale neostávam pri tradícii ako takej. Mojim cieľom nie je opraviť poškodené veci, ja ich chcem rozložiť, nájsť ich podstatu, srdce a znovu ich objaviť ako niečo nové – funkčne aj formálne,“ opisuje svoju prácu Wiebke.

Ukážka z jej práce vás určite presvedčí, že vie, o čom rozpráva.

Zdroj: thisiscolossal.com

Reklama:
728x90
loading...
Share.

O autorovi

Som človek, ktorý tento web založil, a ktorý verí, že vytrvalosťou a tvrdou prácou sa dajú (aj na Slovensku) dosiahnuť veľké veci...

Komentuj

Mohlo by ťa zaujímať

Vedcom a podarilo „rozvinúť“ spálený biblický zvitok s prvými Piatimi knihami Mojžišovými

Vedcom sa vďaka technike vytvárania obrazov vo vysokom rozlíšení podarilo doslova „rozvinúť“ starý antický zvitok biblických textov, z ktorých sa zachovalo len kúsok zhoreného uhlíka. Pomocou skúmania tzv. En-Gedi zvitku dokázali identifikovať jednu z prvých kópii Knihy Levitikus a tiež kópiu prvých piatich kníh Mojžišových známych tiež ako Pentateuch. „Táto práca nám otvorila nové okno, cez ktoré môžeme lepšie nazrieť do minulosti a prečítať si informácie z vecí, ktoré sme považovali za navždy zničené,“ povedal o objave Brent Seales z univerzity v Kentucky. Vedecký tím doktora Sealesa pri svojom bádaní použil tri techniky. Prvou bol trojdimenzionálny objemový scan, pomocou ktorého sa snažili identifikovať jednotlivé vrstvy vnútra textu ako napríklad odtlačky prstov a podobne. Druhý scan bol zameraný na hľadanie veľmi svetlých bodov, ktoré predstavujú stopy železa alebo olova nachádzajúceho sa v atramente. Vďake tejto metóde je možné vidieť čo je napísané na povrchu zvitku aj bez toho, aby sa zvitok rozvil a človek sa na neho priamo pozeral. Posledná etapa procesu je tzv. rovnanie, kedy sa trojdimenzionálny obraz akoby roztiahol do dvojdimenzionálnej podoby, aby sa nájdený text mohol dať prečítať. Zvitok, o ktorom je tu reč, je viac ako 1 500 starý a nevedno presne kedy, ale počas svojej existencie bol takmer úplne spálený. Historici sa preto báli rozvinúť ho ručne, aby sa nerozsypal na popol. Podrobná správa o celom objave bola pôvodne uverejnená v časopise Science Advances. Zdroj: sciencealert.com