Termovízie (prípadne termokamery, či infračervené kamery) sa síce mimo armády začali vo väčšom používať len v posledných dvoch desaťročiach, túto technológiu však poznáme dlhšie. Prvá kamera na princípe infračerveného žiarenia bola vynájdená v roku 1929 a samotné infračervené žiarenie bolo objavené už na začiatku 19. storočia.
Princíp fungovania nie je príliš odlišný
Dnes tak už nie sú termovízie niečo, čo by udivovalo davy ľudí, veď ich nájdete mnoho v každom poľovníctve. Viete však ako táto technológia funguje? V prvom rade by bolo dobré povedať si, čo je to infračervené žiarenie?
Je to jedna z častí elektromagnetického spektra. To sa skladá z gama žiarenia, röntgenového žiarenia, ultrafialového žiarenia, viditeľného svetla, spomínaného infračerveného žiarenia, teraherzového žiarenia, mikrovlnného žiarenia a rádiového žiarenia.
Aj keď majú rôzne názvy, sú si v podstate príbuzné. Odlišujú sa však rôznou vlnovou dĺžkou. A tak ako bežná videokamera „pracuje“ s viditeľným svetlom, podobným spôsobom dokáže termokamera detegovať infračervené žiarenie.
Má to však jeden háčik
Termovízia teda dokáže fungovať aj v úplnej tme, keďže úroveň okolitého osvetlenia je pre ňu nepodstatná. Je tu však jeden zásadný rozdiel medzi „obyčajnými“ kamerami a termokamerami. Nečakajte žiadne sklenené šošovky.
Prečo sa sklo pri termovíziách nepoužíva? Dôvod je jednoduchý, blokuje infračervené žiarenie. Namiesto neho sa používajú rôzne špeciálne materiály ako Germánium, fluorid vápenatý, kryštalický kremík alebo novovyvinuté špeciálne chalkogenidové sklá.
Netreba ešte zabúdať na antireflexnú vrstvu, ktorú väčšina takýchto šošoviek potrebuje. Ako už zaiste tušíte, takéto špeciálne šošovky sú podstatne drahšie ako „obyčajné“, čo je aj dôvod, prečo sú termovízie stále relatívne drahou technológiou.
Zdroj obrázku: Mariedofra / Shutterstock.com
